Tance z Čierneho
- starokysucký čardáš z čierňanských kopaníc (podľa Tomáša Maryňáka a Veroniky Budošovej), pričom na Kysucku často spolu tancovali vo dvojici ženy,
- novší druh čardáša – čardáša figurálno – točivého, čardáš v trojici (podľa Kataríny Čepcovej, Veroniky Budošovej a Agneše Stašovej),
- starosvetská polka – kulany (podľa K. Čepcovej a V. Budošovej).
Tance zo Skalitého
- starokysucký tanec “Skakana” so skočnými ciframi pred zahájením kysuckého točivého tanca – “starosvetského”, výzvu tanečnice a vlastný “starosvetský” zo skalitských kopaníc (podľa Jozefa Potočňáka zo Serafínova a Františka Bonuša). Aj tu starokysucký čardáš spolu tancovali ženy (podľa Magdy Serafinovej a Anny Kubičkovej zo Serafínova).
Základným podkladom pre spracovanie jedntlivých tancov bol nemý film vyrobený Osvetovým ústavom v Bratislave v roku 1961, dlhé rozhovory s Máriou Mahútovou a obyvateľmi zo Skalitého a Čierneho.
Goralské tance zo Ždiaru
- cyfer a krzesany spracovanými podľa filmu Zem Spieva K. Plicka 1933, Slovenské ľudové tance (D. Plichta 1952), Zem Spieva Spiš 1966 doplnenými o terénne vyskumy u Jozefa Bachledu, Juraja Olekšáka, Štefana Pitoňáka a Daniela Damera.
Goralské tance z Podhalia
- ozwodny, krzesany a zielona spracovane na zaklade knihy “Góralski i zbójnicki – tańce górali podhalańskich” Włodzimierza Kotońského z 1956 roku; filmu “This is Poland” z 1941 roku a taktiež rozhovorov s tanečníkom Józefom Pitońom z obce Kościelisko.