Tance z Čierneho
- starokysucký čardáš z čierňanských kopaníc
- novší druh čardáša – figurálno – točivého, čardáš v trojici
- starosvetská polka – kulany
Tance zo Skalitého
- starokysucký tanec “Skakana” so skočnými ciframi pred zahájením kysuckého točivého tanca – “starosvetského”, výzvu tanečnice a vlastný “starosvetský” zo skalitských kopaníc (podľa Jozefa Potočňáka zo Serafínova a Františka Bonuša). Aj tu starokysucký čardáš spolu tancovali ženy (podľa Magdy Serafinovej a Anny Kubičkovej zo Serafínova).
Základným podkladom pre spracovanie jednotlivých tancov bol nemý film vyrobený Osvetovým ústavom v Bratislave v roku 1961, dlhé rozhovory s Máriou Mahútovou a obyvateľmi zo Skalitého, Čierneho a Oščadnice.
Tance z Oščadnice
- starokysucké z oščadnického lazu Svancari
Ženské tance z Turzovskej vrchoviny
- ženské tance (sviňok, pilki, trojak, čardáš, babski-koleso) z Turzovskej vrchoviny
Jánske spevy z Horných Kysúc
…
Koledové pásmo z Horných Kysúc
- koledovanie pod oknami zo Skalitého a z Osčadnice
Obradové piesne čepčenia z turzovskej vrchoviny
…
Goralské tance zo Ždiaru
- cyfer a krzesany spracovanými podľa filmu Zem Spieva K. Plicka 1933, Slovenské ľudové tance (D. Plichta 1952), Zem Spieva Spiš 1966 doplnenými o terénne vyskumy u Jozefa Bachledu, Juraja Olekšáka, Štefana Pitoňáka a Daniela Damera.
Goralské tance z Podhalia
- ozwodny, krzesany a zielona spracovane na zaklade knihy „Góralski i zbójnicki – tańce górali podhalańskich“ Włodzimierza Kotońského z 1956 roku; filmu „This is Poland“ z 1941 roku a taktiež rozhovorov s tanečníkom Józefom Pitońom z obce Kościelisko.