Stretli sme sa v Žiline, šiesti tanečníci folkloristi z rôznych kútov Slovenska. Na Vŕškoch sme zistili, že nevieme odpovede na otázky, ktoré nás zaujímajú. Ako sa tancovalo v okolí Žiliny? Aký odev sa nosil? Akým nárečím sa hovorilo v jednotlivých dedinách v okolí Žiliny? Ako znela typická muzika? O odpovede sa zaujíma a so záujemcami podelí jedna Žilinčanka, jedna Gbelanka, chlapec z Michaloviec, Rusín z Cerniny, dievka z Viesky nad Žitavou a teraz už dve z Liptova.

Nosná myšlienka a naše spoločné predstavy o šírení pôvodnej archaickej kultúry zaujali Krajské kultúrne stredisko v Žiline, ktoré nám poskytlo hniezdo pre naše bádanie a tvorbu. Na prvom spoločnom nácviku v Makovického dome sme sa stretli 6.6.2018.

Všetci, rovnako naočkovaní zvedavosťou, sme začali pátrať po koreňoch tanečného folklóru z okolia Žiliny. Neznáma oblasť medzi folkloristami, menej prebádaná. Pustili sme sa do skúmania prvých nemých filmových záznamov z roku 1961 z Kysúc. Stretli sme sa s ústretovosťou a nadšením kamarátov folkloristov, s prvými fanúšikmi nášho pokusu o znovuzrodenie dávno zabudnutého a ochotnými spolupracovníkmi, čo nás povzbudzuje do práce so signálom pokračovať a vytrvať.

Naším snom je oživenie tanečného folklóru Kysúc, Horného Považia a Rajeckej doliny pomocou filmových záznamov z minulého storočia a budúcich našich vlastných výskumov u žijúcich pamätníkov, študovania zápiskov, kníh a dostupných materiálov za jeden život a vytvoriť tak pamäťovú stopu pre ďalšiu generáciu vo forme tanečno-hudobných dielov.

vedLucka

Lucia Bačkorová

Maminka vraví, že som skôr tancovala, ako chodila. A ešte skôr rozprávala, ako chodila. Tak šup na ZUŠku a do detského folklórneho krúžku. Utkvela mi spomienka, ako som jedenásťročná prešla okolo zapnutej televízie, kde práve vysielali galaprogram Východnej. Prevrátila som očami a išla som ďalej. O tri roky neskôr som už tancovala v mikulášskom folklórnom súbore Váh a neprestala som až do presťahovania sa za prácou do Žiliny. 14 rokov nabitých vystúpeniami, troma výročiami, zájazdmi, sústredeniami, svalovicami zo smiechu, priateľstvami na celý život a svadbou. A pribudli mi dve nové mamy – súborové: Mirka Palanová a Mária Palásthyová. Fascinovalo ma, ako vedeli hľadať a oživovať spomienky, a potom tvoriť.
Súborový život som zamenila na tri roky študovaním tanečnej pedagogiky v Liptovskom Hrádku.
V Žiline pribudli do života ďalší dôležití ľudia – naše dve deti. A keď sa už aj tie začali vrtieť, nastal čas vrátiť sa k starej vášni. Lenže kde, s kým, ako. Tancovať tance z celého Slovenska je fajn, ale bola som zvedavá na okolie Žiliny. Zistila som, že nie som sama zvedavá. Podpora na založenie vlastnej pátracej partie prichádzala postupne od tancuchtivých nadšencov, od manžela, od priateľov. Tak sme si založili vlastné … oné. Je to drina, more času, smiech cez slzy a pot, preto si vážim každého, kto sa na to dal a kto sa ku nám pridá. Lebo to je z lásky. ❤️

Daniela Srnanková

Myslím si, že ak má človek robiť niečo naplno, musí v tom vidieť zmysel. A ja vidím zmysel v uchovaní niečoho, čo nám závratnou rýchlosťou umiera – tradičná ľudová kultúra. Jej hodnotu vidí len ten, kto chce. A ja chcem. A práve preto sa veľmi teším, že patrím do kolektívu KAF Hojana, ktorá túto hodnotu nielen vidí, ale ňou naplno žije.
Také oné všeličo ľudové mi bolo blízke odjakživa. Okolo folklóru sa pohybujem už 100 rokov, preto ma (isto s láskou) niektorí naši členovia volajú fosília ? A aj teraz sa v pracovnom aj voľnom čase snažím priložiť ruku k dielu a prispieť tak k oživeniu starých a možno aj zabudnutých foriem ľudovej kultúry.
No a v Hojane je okrem iného super, že aj keď sme každý z iného kúta Slovenska, máme veľa spoločného. Napríklad aj to, že sa vieme zabaviť bez hocičoho… Aj s hocičím… No veď viete ?


Miroslava Solčianska

Asi vzdelávanie vo folkloristike mi otvorilo oči a zrazu som našla zmysel svojho, oné, pôsobenia vo ,,folklórnom svete“. Našla som smer, ktorým sa chcem uberať. Našla som ľudí – priateľov, ktorí chcú tým smerom kráčať tiež. Čo môže byť väčšia radosť? 🙂
Mám pocit, že súčasnosť je preplnená štylizovaným folklórom, ale toho blízkeho k pôvodnému je na scéne menej. Mne sa páči objavovať tance pôvodné, archaické, či autentické a v takej akoby ,,surovej“ podobe ich aj prinášať divákom.
Pôvodné tance v pôvodných odevoch so štýlovou muzikou a zrazu sa prenesiete akoby tam – do tej krčmy, či humna alebo na lúku spred sto rokov… 🙂




Mirka Polohová Ivanová

Srdcom som Liptáčka. Bývam v dolnoliptovskej obci Stankovany. Veľa času však venujem krásnej Orave, kde pracujem ako metodička pre folklór na Oravskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne. Do Hojany som prišla spoznávať, skúmať a prezentovať javy ľudovej kultúry regiónov, v blízkom aj vzdialenejšom okolí Žiliny.



 



Tomáš Čechovič

Som obyčajný chlapec z mesta z toho najneobyčajnejšieho regiónu Slovenska, z Východu. 😉 Pochádzam z Michaloviec, no narodil som sa v Bratislave a momentálne pôsobím v Žiline. No svojim šerdcom som navždy Východňar. <3
Moja cesta k folklóru je celkom zaujímavá. Z počiatku pre mňa folklór veľa neznamenal, hoci som ho vnímal vo svojom okolí stále, no hlbšie sa oň nezaujímal. Priviedla ma k nemu až moja prvá láska, ktorá sa tomu venovala už od malička, no a ako inak to mohlo dopadnúť? Nakazil som sa. A našiel niečo čo ma baví, napĺňa a má pre mňa zmysel. Odvtedy sa od toho neviem odlepiť. Začal som na sebe pracovať a za tých pár rokov sa naučil veľmi veľa, spoznal kopec nových priateľov na celý život, a časť z nich ma priviedla práve sem, k Hojane.
Folklór je proste choroba, na ktorú zatiaľ nikto nevynašiel účinný liek. 🙂



Mária Vankušová

Narodila som sa v Žiline, ako posledné dieťa svojich rodičov, snáď podporujúc známu teóriu „Do tretice všetko dobre“. Už počas škôlkarských rokov sa vo mne začala intenzívne prebúdzať túžba po tanci, keď ma s plačom na karnevaloch odvádzali z parketu, pretože už vraj naozaj stačilo a bolo treba ísť domov. Počas základnej školy som sa sústredila na hudbu a s hrdosťou absolvovala hru na klavíri. Už tam som však tušila, že to nebude smer, ktorým sa chcem uberať a keď som počas strednej školy pričuchla k folklóru, zistila som, že to už bude asi nastálo. ❤️ Momentálne študujem v Bratislave a v zmysle porekadla Láska aj hory prenáša, sa s láskou a úctou k tradíciám prenášam domov, k našej Hojane. ?